V prvom rade si musíme objasniť, že čo je ozajstná príčina tvojho zdravotného stavu. Pokúsal ťa kliešť? Možno. Ale to samé o sebe ešte nič neznamená. V našom tele existujú trilióny vedou objavených aj neobjavených mikroorganizmov. A každý deň k nim pribúdajú nové a nové.
Nahovárať si, že za všetko môže len jeden druh baktérie (borélia) je veľmi povrchný záver. Táto baktéria je pomerne málo virulentná (agresívna) a na svete existujú stovky miliónov ľudí, ktorí ju v sebe celý život nosia bez toho, aby im spôsobovala čo i len najmenšie problémy.
To isté platí aj pre ostatné známe pridružené koinfekcie, ako sú bartonella, babesia, chlamýdie, mykoplazma, rickettsie, atď… Agresívne hubiť iba tieto patogény v chronickej fáze je teda cesta do slepej uličky a má zmysel iba pri včasnej nákaze, alebo keď už naozaj nič iné nepomáha.
“Pred tým, ako začnete niekoho liečiť, spýtajte sa ho, či je ochotný vzdať sa toho, čo ho k chorobe priviedlo”
Hippocrates
Trvalo mi to niekoľko rokov, kým som naozaj v najhlbšej podstate a vo vedeckých súvislostiach pochopil to, čo už všetci dávno povrchne vieme…. A síce, že tou ozajstnou a pravou príčinou takmer všetkých zdravotných problémov je STRES! Samozrejme existujú aj iné príčiny, ale stres je dominantný. Pokiaľ ho neodstránime, nielenže otvárame okno novým ochoreniam, ale ani liečenie tých starých jednoducho nie je možné! Ešte raz opakujem: telo sa v chronickom strese proste vyliečiť nedokáže!
Stres je historicky prirodzená ochrana tela pred akútnym nebezpečenstvom (napríklad predátorom). Spôsobuje uvoľňovanie hormónov (kortizol, epinefrín..), ktoré aktivujú pripravenosť na útok, alebo útek. Zvyšuje sa aktívna pripravenosť svalov, tlak krvi, pulz, dýchanie, potenie, pozornosť…. Tento dočasný stav ale zároveň znižuje funkčnosť trávenia, imunity, regenerácie, spánku atď..
Problém nastáva, keď je tento stav stresu trvalý (chronický). Stres v práci, strach o finančné zabezpečenie, nefunkčný partnerský vzťah, nenaplnenie, stagnácia ….. Permanentné vylučovanie stresových hormónov začne atakovať aj ostatné systémy ako kardiovaskulárny, respiračný, atd…. A tu začína začarovaný kruh (špirála) smerom k chorobe. Znížená imunita umožní vstup, alebo premnoženie patogénov (ako napriklad borélií) a rozvoj infekcie. Tá zase spôsobí zápalovú reakciu. A tá zase symptómy. Tie zase ešte väčší stres, ešte horšiu imunitu, hormonálny disbalans a mnoho ďalších pridružených ochorení….. A úpadok zdravia začína 🙂
Teraz si povieš, že to čo tu píšem nieje nič nové a že toto staré a nudné klišé o tom, že stres škodí ovládajú už aj malé deti na pieskovisku. Lenže to je veľký omyl! V skutočnosti iba málokto pozná ozajsnú hlbokú príčinu chronického stresu… A tou je STRACH!. A hlbokou príčinou strachu je zase TRAUMA!
Takže meditácie, dýchanie a všetky možné antistresové techniky sú síce veľmi dôležité (sám ich často používam), ale neriešia jadro problému. A tým pádom ani neriešia príčinu choroby. Skôr iba potláčajú dôsledky – symptómy.
Strachopud (fearer)
Keďže sa jedná o relatívne komplexný kauzálny systém príčin a následkov, zobral som papier a spravil náčrtok panáčika, ktorého som nazval Fearer (strachopud) a na ktorom ti vysvetlím súvislosti človeka riešiaceho zdravotné komplikácie. Náčrtok Fearera som v tomto prípade prispôsobil konkrétne pre boreliózu. S kreslením mi pomohla kamarátka Kika, za čo jej veľmi ďakujem.
Takže všetko to začína nejakou traumou. Či už zjavnou, alebo skrytou. Individuálnou, alebo kolektívnou. Vrodenou, alebo zapríčinenou. Traumu väčšinou človek do hĺbky nepochopí, takže ju spracuje negatívne. Z toho pramení neláska a separácia od celku. Tu začíname vnímať druhé bytosti ako konkurenciu, nie ako jednotný celok. Ako ochrannú škrupinu si človek vytvára falošnú identitu, ego. A z nej pramenia všetky stresové situácie ako strach, hnev, smútok, chtíč, lipnutie….
Takže, ak sa chceme začať liečiť, potrebujeme minimalizovať stres. Ak chceme minimalizovať stres, musíme odstrániť jeho pravé zárodky – traumu a strach. Nie ho len zmietnuť pod koberec a tváriť sa, že som v kľude 🙂 Súvislostiam medzi traumou, stresom a chorobou sa desiatky rokov profesionálne venuje lekár Dr.Gabor Maté. Odporúčam si pozrieť od neho zopár prednášok, kde nájdeš veľa brilantných postrehov. Začať môžeš napriklad týmto mini dokumentom why you are in pain.
Všimol som si, že ľudia, ktorí ochorejú na “boreliózu”, sú väčšinou snaživci a perfekcionisti dodržujúci zásady zdravej životosprávy. Žijú niekedy až príliž úzkostlivo zodpovedný spôsob života. Nezapríčinil im však práve tento štýl života chorobu? Nie je ich chtíč o spoločenské uznanie a dokonalosť náhodou príčinou ich chronického stresu a ten zase príčinou ochorenia? A nie je ich snaha o rýchle uzdravenie zdrojom ešte väčšieho stresu?
Strach
Takže už poznáme súvislosť trauma -> strach -> stres -> choroba. Čo s tým teraz spravíme? Ideálne by bolo reframovať (pozitívne spracovať) traumu, teda vyriešiť príčinu a tým pádom zmeniť celé vnímanie z postavičky Fearera (strachopuda) na Healera (liečiteľa).
Avšak dlhodobá a nekorigovaná trauma spôsobuje aj fyzické zmeny mozgových štruktúr. Dá sa to prirovnať k vyjazdeným koľajniciam, ktoré je potrebné “vyjazdiť” iným smerom. Nedá sa to teda spraviť jednorázovým racionálnym pochopením. Vyžaduje si to rôzne terapeutické prístupy so skúseným terapeutom.
U pragmatických a skeptických ľudí (ako je väčšina borelikov) si takáto zmena vyžaduje skôr dlhodobý proces, systém a disciplínu. Ide o princíp “šúpania cibule”, kde pracujeme po vrstvách – od najvrchnejšej až po jadro. Od dôsledku až po príčinu. Existuje veľa spôsobov ako pracovať so STRACHOM a jeho hlavnými pridruženými emóciami ako je HNEV, SMÚTOK, chtíč a lipnutie.
Moje obľúbené techniky pramenia z pochopenia, že v skutočnosti o nič nejde, pretože:
- aj tak raz “zomriem” (všetko nakoniec dobre dopadne), tak prečo by som mal mať strach?
- Nie som až tak dôležitý! – vo vesmíre je viac ako 17 miliárd planét podobných zemi. Zem je v porovnaní s inými planétami teda len zrniečko v piesku. Na zemi je cca. 8 miliárd ľudí, takže ja som ako jedno zrniečko piesku na Sahare. Som teda zrniečko v zrniečku => nedôležitý 🙂
- “táto realita je iba ilúzia” (A.Einstein). Pomerne veľa vedcov sa v poslednej dobe zhodujú v tom, že s najväčšou pravdepodobnosťou žijeme iba vo fikcii – vo virtuálnej realite. Niečo ako počítačová hra. To znamená, že všetko čo považujeme za hmotné je iba simulácia a v skutočnosti to neexistuje. Ani “borélióza”.
Keďže teda o nič neide, tak prečo sa strachovať, hnevať a smútiť? Prečo mať chtíče a na všetkom lipnúť ? Prečo sa stresovať a znemožniť tak liečenie?
“Nakoniec všetko dobre dopadne. A keď ešte všetko dobre nedopadlo, tak potom ešte nieje koniec“
J. Lennon
Presvedčenia / realita
Tvoje presvedčenia (alebo viera) nie sú realita, ale ti ju vytvárajú. Je veľmi dôležité mať v nich poriadok, nakoľko citeľne ovplyvňujú kvalitu tvojho života a tým aj zdravia. Nie je tak podstatné, či sú pravdivé (nikdy totiž nevieme, čo je skutočná pravda), ale či ti slúžia, alebo škodia. Preto je dôležité zbaviť sa toxických presvedčení a podporovať tie zdravé. Ich prospešnosť, alebo škodlivosť, ľahko rozoznáš podľa POCITU, ktorý máš po krátkom čase s nimi spojený.
Typické toxické presvedčenia:
- “borelióza” je môj nepriateľ a veľmi mi škodí
- nie je možné ju vyliečiť
- som jej obeťou
- je to veľmi nespravodlivé
- musím s ňou bojovať
Typické zdravé presvedčenia:
- čo ak je borélia môj učiteľ?
- čo ak mi nechce nič zlé, iba mi prišla oznámiť dôležitú informáciu o mojom nepochopení a stagnácii?
- čo ak naštartovala zmeny, na konci ktorých budem spokojnejší a šťastnejší človek?
- čo ak jej raz za to budem vďačný?
- čo ak s ňou nemám bojovať, ale ju pochopiť?
- čo ak potom sama odíde a ja budem zase v plnom zdraví?
Pri ktorých z týchto presvedčení pocituješ menej stresu? Ktoré sú liečivejšie?
“Veci nie sú také aké sú, ale ako ich vnímaš“
Antonie De Saint-Exupéry
Áno, viem, teraz mi povieš, že sa nevieš oklamať a že sa musíme predsa držať faktov a vedeckých výskumov… Lenže tie sa stále menia! Poznatok, čo vieme dnes, býva zvyčajne zajtra vyvrátený a nahradený úplne novým!
Nedávno som napríklad čítal v knižke od známeho svetového LLMD (lyme literate medical doctor), ktorý sa témou “borelióza” zaoberá už viac ako 25 rokov, že si myslí, že tieto patogény majú aj veľa pozitívnych vlastností v tele svojho hostiteľa, ako napríklad vplyv na duševný rozvoj, alebo podporu kreativity.
Okrem toho ja nechcem, aby si sa klamal. Nahovárať si zo dňa na deň pred zrkadlom mantru “som zdravý” v období keď ťa všetko bolí by ťa ešte viac potopilo do mentality choroby. To, čo ti odporúčam, je postupné (plynulé) prelaďovanie z toxických presvedčení na zdravé. Na začiatok odporúčam spochybňovať staré toxické presvedčenia otázkou “čo ak?”. Neskôr ich nahradiť úplne zdravými. Sleduj pri tom svoje pocity.
Dôležité je ešte pochopiť, že toxické presvedčenia ťa dávajú mentálne do pozície bezbrannej obete bez možnosti ovplyvniť situáciu. Naopak zdravé presvedčenia ti otvárajú možnosti konať. Nedá sa byť naraz obeťou aj víťazom! Môžeš si však vybrať.
Nezabúdaj, že nie udalosti, ale tvoje presvedčenia a tým aj reakcie na ne formujú tvoju realitu. A tú môžeš mať plne pod kontrolou. Chceš?
Placebo / nocebo
Na princípe presvedčení sú taktiež založené vedecky dokázané javy ako placebo / nocebo, alebo Pygmalionov efekt (sebanaplňujúce proroctvo), ktoré poukazujú na to, že o čom si presvedčený, to je v tvojej realite pravda a to sa neskôr veľmi pravdepodobne premení aj do fyzickej podoby.
Presvedčenia majú dokonca až takú veľkú silu, že existuje pojem “infekcia vyvolaná autosugesciou”, kde správy a médiá vyvolajú obavy z choroby ktoré spôsobia, že sa v tele vytvoria pro-zápalové bio-chemikálie, ktoré zase oslabia imunitný systém tak, že sa aktivujú doteraz “spiace” mikróby. Takže reklama na nejaký liek môže byť taktiež zároveň aj pozvánkou k chorobe 🙂
“Či už si myslíš, že to dokážeš, alebo nedokážeš, v oboch prípadoch máš pravdu!“
H. Ford
Všímavosť / energia
Oficiálna definícia slova “energia” je schopnosť konať prácu. Každá zmena si vyžaduje energiu. A energia ide tam, kam ide naša všímavosť.
Už vieme, že presvedčenia majú sebanapĺňajúcu schopnosť. Avšak ozajstnú energiu (palivo) im dodáva až všímavosť! Všímavosť posilňuje a naopak nevšímavosť oslabuje.
Naše zmyslové orgány prijímajú z okolia približne 11 miliónov bitov informácií za sekundu. A to je obrovské množstvo. Aby sme sa z toho nezbláznili, mozog tieto informácie filtruje a do vedomia prepustí asi iba 40 bitov za sekundu čo je ca. 0,0004 %.
Každý má svoj filter (okuliare reality) nastavený inak a sú to práve tvoje presvedčenia, ktoré rozhodujú o tom, čo bude vedome spracované a čo naopak vymazané. Teda čomu bude venovaná pozornosť a tým pádom aj energia, ktorej máme limitované množstvo.
“Energia ide tam, kam ide tvoja všímavosť!“
T. Robbins
Ak máš presvedčenie, že ľudia sú zlí, naozaj na nich uvidíš najmä ich zlé vlastnosti a naďalej sa v tejto špirále presvedčenia a všímavosti budeš utvrdzovať (confirmation bias). Naopak ak si presvedčený o ich dobrote, zaručene nájdeš na každom človeku niečo dobré a neskôr ešte viac.
To isté platí aj o chorobe a veciach s ňou spojenými. Ak si presvedčený, že si chorý, upriamiš svoju všímavosť na testy, lekárov, články… Upadneš do špirály mentality choroby a zabudneš, že prevažná väčšina tvojich buniek v tele je stále zdravá. Prestaneš si ich všímať a tým pádom podporovať. Asi vieš, čo sa v takom prípade s nimi nakoniec stane?
Problém je, že sa nejedná o statický postoj, ale skôr o dynamické myšlienkové špirály, ktoré majú schopnosť vytvárať a priťahovať nové podobné myšlienky. Je to začarovaný kruh smerom ku zdraviu, alebo k chorobe. Tak teda čo si ideme všímať? Čo je menej stresujúce? Televízne noviny, politika, alebo dobrá komédia? Diskusné fóra o “borelióze”, alebo prírodopisný seriál? 🙂
Oheň – príčina
Takže už poznáme traumu, ako významnú príčinu ochorenia. Povedali sme si, ako prácou s presvedčeniami a všímavosťou dokážeme ovplyvňovať svoju realitu a tým aj najsilnejšie emócie ako je strach, hnev a smútok.
Už vieme, že týmto zásadne redukujeme stres, ktorý je absolútnou prekážkou v liečení. Pre zjednodušenie sme celý tento koncept príčin nazvali “oheň”. Znižovať oheň je relatívne dlhodobý proces. Každý krôčik vpred je však sladko odmenený podstatne lepším celostným zdravím, vzťahmi a celkovou kvalitou života. Ide o skutočný sebarozvoj. Ideálny stav je byť na úrovni, kde choroba ani nevzniká (nie je oheň), avšak faktom je, že každý z nás nejakú intenzitu “ohňa” má. Dôsledkom toho je “zvyšovanie tlaku v kotli”. Ak je “tlak” moc vysoký, objavia sa symptómy.
Para – dôsledok
Dlhodobou stratégiou je teda znižovanie “ohňa” a krátkodobou je “vypúšťanie pary z kotla”. Kombinácia týchto dvoch stratégií spôsobí zvrat “liečebnej špirály” smerom ku zdraviu a životu bez symptómov. Ako teda “vypúšťať paru” ? Na túto tému existujú stovky knižiek, článkov, teórií, protokolov, terapií a spôsobov prírodnej liečby boreliózy… Každý má však iný stav ochorenia, inú reakciu na liečbu, takže je ťažké nájsť univerzálne riešenie.
Ako prvé by som začal otázkou: aké mám zdroje? Koľko mám peňazí, času a kontaktov na SKÚSENÝCH EXPERTOV? Ak máš dostatok týchto zdrojov, odporúčam ísť “vypúšťať paru” pod dohľadom týchto špičkových odborníkov (lekári, terapeuti, atď..). Ak sú však tieto tvoje zdroje značne limitované (ako u väčšiny “borelikov”), budeme musieť liečenie symptómov trochu viac zovšeobecniť.
Iniciálna diagnostika v podobe udalostí, symptómov a testov je dôležitá na určenie základnej zdravotnej hypotézy. Avšak pri limitovaných zdrojoch odporúčam venovať prostriedky viac samotnej liečbe než diagnostike. Bežné testy sú drahé a nepresné – nedostatočne senzitívne a nešpecifické. Navyše sa zameriavajú iba na zopár druhov patogénov spomedzi stoviek ďalších netestovaných, alebo vedou zatiaľ neobjavených.
Najčastejšou odpoveďou bežných lekárov na zistenú “diagnózu” je nasadenie syntetických antibiotík, ktoré v iniciálnej fáze infekcie tiež považujem za úplne najlepšie riešenie.
Taktiež aj v chronickej fáze “boreliózy” majú antibiotiká svoje opodstatnenie a stále sú jednou z najpotentnejších metód liečby. Tu už však ideme do rizika spojeného s ich dlhším užívaním (radovo v mesiacoch až rokoch) a potencionálnou liečebnou neúspešnosťou (cca. 50%). Je to taký malý vabank. Stávka na jednu kartu. Hop alebo trop. Buď zaberú a veľmi ti pomôžu, alebo nezaberú a budeš musieť riešiť ich následky najmä v podobe “rozbitej” mikrobioty, zníženej imunity a všetkých dôsledkov s tým spojených, vrátane zvýšeného rizika rozmachu ďalších patogénov a ochorení.
Avšak keď čítaš tieto riadky, pravdepodobne podobnú antibiotickú liečbu už máš za sebou. Tak prečo sa stále necítiš dobre? Čo ak tvoj aktuálny problém nie je iba baktéria? Čo ak je to vírus, protozoa, pleseň, alebo niečo úplne iné, o čom moderná medicína ani netuší?